Napríklad pokiaľ im pred domom začnú rúbať stromy, alebo sa začne ničiť park, či ihrisko, alebo sa dokonca začne stavať nejaká škaredá presklenná opacha. Zrazu začnú byť aj ochranári dobrí, zrazu sa im začnú ozývať rôzni ľudia, ktorí žijú v okolí. Zvyčajne je však už neskoro ! Už sa s tým nedá veľa robiť, nerobili sa pripomienky od začiatku, ľudia boli ticho počas plánovania. Možno zopár jednotlivcov sa o to zaujímalo. Jednotlivec s tým však ťažko dokáže niečo spraviť, treba aby sa ozvala väčšina. V neskoršom štádiu s tým aj ochranári ťažko dokážu niečo spraviť, a opäť ostanú zlými. Nedokázali predsa pomôcť ľuďom. Len si uvedomme, ľahšie sa hľadá vina na druhých. Ak by sa ozvali ľudia aj z druhej časti mesta, bolo by lepšie a možno by sa priamo dotknutým obyvateľom dalo pomôcť.
Väčšina ľudí rovnako postupuje pri voľbách, volím, ľavicu, modrých, "Maďarov", alebo národniarov. Vôbec ich nezaujíma, čo tí ľudia robia, alebo robili, možno v prípade, ak riešili nejaký problém vo svojom blízkom okolí. V komunálnej a regionálnej politike sa vôbec nepozerajú na činy, ale na príslušnosť k strane. Pritom, pokiaľ by ľudí nezaujímalo len svoje okolie, možno by sa na to pozreli inak a do volených postov by sa vôbec nedostali mnohí, ktorí sú tam teraz. Preto pozrime sa na to, kto z tých, ktorí sa uchádzajú o naše hlasy niečo robia, pozrime sa na to, čo robia a potom sa rozhodnime a poďme voliť. Aby nám všetkým bolo jasné, že revolúcia predsa len na niečo bola.
