Obrázok sa zmení, ak na neho ukážete myšou.
V Utorok ráno som bol na prechádzke v okolí Kirkjubajerklaustur. Cestou sa mi podarilo zachrániť mláďa kalužiaka červenonohého (Tringa totanus), ktoré sa dostalo na cestu a nevedelo vyjsť naspäť na chodník. Prechádzal som sa modrou záplavou lupín (Lupinus nootkatensis). Táto rastlina pochádza so Severnej Ameriky a je veľmi bežná na celom Islande.
Pokračovali sme spoločne ďalej až sme sa dostali k veľkému ľadovcovému úplazu, ktorý steká z najväčšieho Islandského ľadovca Vatnajökull jazerný ľadovec. Veľmi nás prekvapila úplne tmavá farba tohto ľadovca.
Cesta nás zaviedla do Národného parku Skaftafell. Tento národný park bol vyhlásený v roku 1967. So svojou rozlohou 4807 km2 je druhým najväčším národným parkom Islandu. V tomto národnom parku sa nachádzajú lesy, čo je pre Island veľmi netypické. Tu sme šli najprv k vodopádu Hundafoss Psí vodopád.
Cestou od vodopádu vidíme najvyšší vrch Islandu Hvannadalshnúku 2119 m n. m. Je to vlastne sopka, ktorá je pokrytá ľadom. V roku 1996 táto sopka vybuchla, čo spôsobilo okamžité roztopenie ľadu. 43 000 m3 vody si razilo svoju cestu a neskutočnou silou. Na druhej fotke je most, ktorý bol po výbuchu tiež zničený a práve kvôli topeniu snehu a ľadu je most na vysokých pilieroch.
Prišli sme k vodopádu Svartifoss Čierny vodopád. Ak poznáte na Slovensku kamenný vodopád pri Šomoške, tak si ho predstavte niekoľkonásobne väčší, a z neho tečúcu vodu. Takto popisujem tento vodopád po našej návšteve.
Pokračujeme ďalších približne 50 km a dostávame s k jazierku Fjallsarlón, kde sme obdivovali nádherné farby ľadu.
O niekoľko kilometrov ďalej je známe ľadovcové jazero Jökulsarlón. Tu je ponúkaná plavba obojživelným vozidlom pomedzi ľadovce. Počas plavby je možné vidieť aj tulene. Popri rieke ideme až k otvorenému oceánu, kde je nádherný kontrast medzi čiernym pieskom a krištáľovo bielym ľadom.
Pokračujeme ďalej.
V meste Höfn skúšame tobogány na miestnom kúpalisku a zastavujeme sa na nákupe. Rozhodli sme sa neprenocovať v meste. Vybrali sme sa k rezervácii Lonsoraefi, kde sme chceli prespať. Šli sme po ceste pre terénne vozidlá F980. Všetky cesty pre terénne vozidlá majú označenie písmenom F. Neprešli sme ani 2 km až sme sa dostali k brodu, ktorý by naše auto určite nezvládlo. Zostali sme teda spať neďaleko brodu.
V stredu ráno sme pokračovali ďalej, zastavili sme sa v meste Djúpivogur. Tu stretávame aj policajné auto. Policajtov je na Islande mimo Rejkyjavíku veľmi málo. Dokonca sú neozbrojení. Chceme ísť aj do miestneho Vín búdu obchod s Alkoholom, ale je otvorený iba od 17:00 do 18:00. Na Islande sa alkohol predáva iba v týchto štátnych obchodoch a je veľmi drahý.
Ideme sa pozrieť do okolia, prichádzame k jazierkam, pri ktorých je búdka určená pre ornitológov. V tejto búdke sú voľne položené dva ďalekohľady pre návštevníkov, samozrejme bez dozoru. Na Slovensku by dlho nevydržali.
Prechádzame cez letisko až k pláži s čiernym pieskom. Doteraz bolo slnečno, ale keď sa Slnko oprelo do mokrého čierneho piesku, v priebehu niekoľkých minút vznikla hustá hmla.
Pokračujeme po ceste č.1 popri pobreží, dokonca raz prechádzame tunelom. Prídeme do mesta Reydarfjördur. fjördur - záliv Tu sa stretávame s tromi Slovenskými mníchmi, ktorí sú na Islande na misii. Prichádzame v čase obeda, preto nás okamžite ponúkli jedlom, doma údenými rybami. Za pohostenie ešte raz ďakujeme. Ostávame spať v miestnom kempe. V tejto časti Islandu sú kempy bez poplatkov.
Vo štvrtok ráno pokračujeme z východného pobrežia postupne na západ. Máme v pláne navštíviť vulkán Askja, kde sa chceme okúpať v termálnom jazierku. Cestou vidíme naše prvé soby.
Na odbočke z hlavnej cesty si všímame značku upozorňujúcu na veľku vzdialenosť na najbližšiu čerpaciu stanicu.
Po pravej strane vidíme pozostatok starého vulkánu.
Dostávame sa však len približne 35 km od hlavnej cesty, kde nás čaká brod. Po zlej skúsenosti z pokazením auta neriskujeme a nejdeme ďalej. Bojíme sa hlavne cesty naspäť, kedy by mohla byť výška hladiny väčšia. Nedostávame sa ani k masívu Herdubreid 1682 m n.m., ktorý je nazývaný Kráľovnou islandských hôr. Aj napriek tomu, že som ľadová riečku prebrodil peši, radšej sme sa otočili.
Ideme popri rieke Jökulsá á Fjöllum, na ktorej sa nachádza najvodnatejší európsky vodopád Dettifoss, s prietokom 200-500 m3 za sekundu, šírkou 100 m a výškou 44 m. Naozaj je to veľmi silný zážitok.
Po krátkej prechádzke proti prúdu rieky s úžasom pozeráme na omnoho širší, aj keď trochu nižší vodopád Selfoss.
Vraciame sa naspäť, je viac ako osem hodín večer. Opäť prechádzame popri Dettifosse, ale teraz pokračujeme po prúde rieky až k vodopádu Hafragilsfoss.
Autom sa presúvame približne 30 km až do národného parku Jökulsárgljúfur. Zostávame spať v kaňone Ásbyrgi. Podla legendy je to odtlačok kopyta Sleipnira Osemnohý kôň boha Ódina. Na konci tohto kaňonu sa nachádza jazierko, na ktorom plávajú kačice hvizdárky (Anas penelope), na okolitých kolmých stenách hniezdia fulmare ľadové (Fulmarus glacialis).
Prechádzame hustým lesom, ktorý nás svojou výškou príjemne prekvapil.
Pozorujeme drozda červenkastého (Turdus iliacus).
Presúvame sa do mesta Húsavík, ktorý má približne 2300 obyvateľov. Tu sa vyberáme na trojhodinové pozorovanie veľrýb. Druhá spŕška vody zasiahla fotoaparát - jeden deň ostal nefunkčný. Pri pozorovaní sme mali šťastie a videli sme vráckavca ozrutného (Balaenoptera musculus) a delfíny bielonosé (Lagenorhynchus albirostris). Dokonca sa hrali neďaleko nás a chvíľu plávali popred loď.
Prespávame v kempe s bazénom pri hlavnej ceste. Doobeda sa presúvame k jazeru Mývatn Komárie jazero. Naše obavy o množstve komárov sa nepotvrdzujú. Jazero navštevuje množstvo ornitológov, hniezdia tu totiž viaceré vzácnejšie druhy vtákov.
Pokračujeme k termálnemu kúpalisku, ktoré sa nazýva aj Modrou lagúnou severu. Je tu voda s rovnakým chemickým zložením a teplotou, ale je tu menej ľudí a hlavne je to tu o polovicu lacnejšie ako v známej Modrej lagúne. Voda na tomto kúpalisku je vlastne odpadovou vodou s miestnej geotermálnej elektrárne.
Vydávame sa k jaskyni Grjótagjá, v ktorej je teplá voda.
Pri jazere sme navštívili skalné mesto Dimmuborgir, náhodne objavujeme hniezdo sokola loveckého (Falco rusticolus).
Odtiaľ sa vydávame na vrchol explozívneho kráteru Hverfjall, kedysi považovaný za bránu do pekla.
Na ceste naspäť ochutnávame miestne špeciality, na ovčom truse údené pstruhy a Hverabraud špeciálny žitný chlieb pripravovaný v horúcich sopečných parách. Pokračujeme ďalej a presúvame sa asi 30 km . Okolo polnoci dorážame k vodopádu Godafoss Boží vodopád. Legenda hovorí, že v roku 1000 náčelník kraja Ljósavatn hodil do vodopádu zákony pohanských bohov a tým rozhodol, že Island príjme kresťanstvo.
V noci sa presúvame do kempu v Akureyri.
Na záver by som rád poďakoval kamarátom, s ktorými som cestu absolvoval, mame, ktorá to bez nás doma vydržala, Danovi za to, že na Slovensku riešil moje povinnosti. Lucianovi za auto, Mirovi s Borisom nielen za ubytovanie v Rejkyjaviku. Kapucínom v Reydarfjordur za vynikajúce pohostenie. Okoloidúcim, ktorí nám pomáhali opraviť pokazené auto. A samozrejme všetkým Slovákom, ktorí nám na Islande robili spoločnosť. A ešte Lucii, za to, že som mohol použiť niektoré jej fotky.